سفید کوٹ، پُرپل میٹ، اور سورج
میرے بستر پر سورج نے جب سنا کہ ‘اب میں دکھائی دوں گی’ تو وہ بھی خاموش رہ گئے۔
کب تک فرض کرتے رہو گے کہ تمہارا وجود کسی اور کے لیے؟ آج صبح، میرا جسم نے خود سے پوچھا: ‘تم نے مجھے ڈالنے والوں کو اپنا اجازت نامہ دینا شروع کر دینا؟’
میرا سفید کوٹ، جس پر سوت، زخم، اور آنسوؤں کے نشانات تھے — وہ بھی بول رہا تھا۔
ایک عورت جس نے حسن بنانے والوں کو روکنا شروع کر دیا، ورنہ لوگ سمجھتے رہتے: ‘دلچسپ چلّن’۔
تو تم بھی آج صبح… لاوازِ ضرب (سرخ) مات پر بندوق نہ لگاؤ، بلکہ آنکھ بند کرو اور صرف سانس لون۔
اس وقت تک تم قابلِ دید نہ بن سکتی ہو جب تک خود تم پر قائم نہ ہوا!
آپ لوگ کس طرح؟ 🤔 #سفید_کوٹ #پُرپل_مات #سورج_نے_دِکھایا
Ang Araw na Nagsimula sa ‘Real’
Nakatulog ako ng tulog-tulog… pero ang galing? Hindi ako nag-alarma.
Yung bukas? Sunlight lang — parang honey sa sahig.
White Shirt at Purple Mat: Ang Bagong Uniform Ko
Pinagpapalit ko ang sarili kong ‘look’ — hindi para sa likes o TikTok.
White shirt: walang pumipigil sa sweat o scars. Purple mat: parang memorya na hindi naiwan.
Hindi ako sumasayaw… pero sumasagot ang katawan ko: ‘Dito ako.’
Ang Rebolusyon Ay Hindi Dala ng Soundtrack
Hindi ako nagbago para maging flexible sa Instagram. Kundi para maging totoo sa sarili.
Ang paghihigpit? Nawala na. Ang pagtayo? Para ipaalala: ‘Ito ay akin… at ngayon ay napili kita.’
Sabi nila ‘yoga’… pero totoo naman ito — mga taong walang nakikita. Pero minsan… kailangan mo lang makita ang sarili mo ulit.
Ano nga ba ang pinaka-madali mong gawin? Punta ka lang sa kwarto mo ng umaga, tanggalin lahat ng roles, lumuhod sa isang pook ng lupa, bilisan ang hininga, at sabihin: ‘Opo… narito ako.’
Seryoso talaga — kung hindi pa kayo nandito? Pasanin na! Ang araw ay umaabot na!
Mga babae… ano nga ba ang una mong gagawin kapag mayroon kang silid at liwanag? Mag-comment kayo! 😌✨
Le vrai test du matin
Moi aussi j’ai eu mon moment de « stopper la comédie ». Pas besoin d’un coach ou d’un TikTok viral : juste un tee-shirt blanc, un tapis violet et une lumière qui s’infiltre comme une révélation.
Mon corps parle enfin
Je me suis allongée sans musique, sans miroir… juste moi. Et là ? Mon dos a dit : « Salut, c’est moi ! » Pas pour Instagram. Pas pour plaire. Juste parce que je l’avais oublié.
La rébellion silencieuse
On nous apprend à se cacher dans les rôles : « souris », « sois légère », « fais-toi petite ». Mais ce matin-là ? J’ai écarté les jambes sur le tapis… pas pour le selfie. Pour dire à mon âme : « Tu n’es plus obligée de te faire invisible. »
Vous avez déjà senti ça ? Alors comment vous faites quand vous voulez être vue… par vous-même ? 🌿 #MatinSansFauxRire #TapisViolet #CorpsQuiParle